Ženy, skutoční muži sa neskrývajú v románoch

My, ženy, mnohokrát snívame o tom povestnom "princovi na bielom koni", ktorý nás zachráni a život s ním bude prechádzka ružovou záhradou. Často však zabúdame, že dokonalí "princovia" žijú iba v rozprávkach. V realite sú rovnako ako my len ľudia z mäsa a kostí. Čo by sme si na mužoch mali skutočne všímať a vnímať ako dôležité?

Ženy, skutoční muži sa neskrývajú v románoch

Mnohí (obzvlášť dievčatá, ženy) zrejme poznáte knihu či film podľa predlohy Jane Austenovej, Pýcha a predsudok. V nej vystupuje majetný pán Darcy, muž plný predsudkov, a chudobná, ale vzdelaná a hrdá Elizabeth. Film som videla asi šesťkrát a patrí k mojim najobľúbenejším. Ale, veľké ALE: Bola som už vydatá viac než desať rokov, keď som ho pozerala. Úplne iná optika, ako pri slobodnom dievčati, ktoré sníva o pravom mužovi. 

Nejdem teraz rozoberať samotný príbeh, len chcem poukázať na to, čo môj manžel nazýva „emocionálnou pornografiou“. Všetky romantické filmy podsúvajú dievčatám trochu nereálny obraz partnerského vzťahu, reakcií a správania mužov, ale i nás žien. Vzbudzujú nereálne očakávania a predstavy. Pán Darcy je vykreslený perom autorky ako jeden z prvých predobrazov  tzv. „bad boys“, zlých chlapcov. Z tak trochu tajomného, bohatého a chladne pôsobiaceho Darcyho sa nakoniec vykľuje muž plný citu a dobrých skutkov vykonaných v skrytosti. Na takých ženy so spasiteľským syndrómom a vierou, že ich dokážu zmeniť či zachrániť, letia. Ale uznávam, že Darcy je veľmi „soft bad boy“.

Elizabeth ho videla spočiatku takto:

„Od samého začiatku – takmer by som povedala, od prvej chvíle, čo vás poznám, vaše správanie vzbudilo vo mne najhlbšie presvedčenie o vašej arogancii, povýšenosti a sebeckom pohŕdaní citmi iných ľudí, a položilo základ toho nesúhlasu, na ktorom nasledujúce udalosti vystavali nemenný odpor, a nepoznala som vás ešte ani mesiac a už som cítila, že ste posledným mužom na svete, za ktorého by som bola ochotná vydať sa.”

No ale stalo sa a vydala sa za neho.

Všímam si pri rozhovoroch s dievčatami ich myšlienkové a emocionálne pochody pri výbere, hodnotení chlapcov ako potenciálnych manželov. A uvedomujem si ich častú nezrelosť, nesprávne kritériá výberu. Pramení tu povrchnosť zo seriálov, filmov, kníh, ktoré sledujú, čítajú alebo z nedostatočnej formácie, či už v rodine alebo spoločenstve.

Pamätám si, že keď som už chodila s mojím manželom, počúvala som od kamarátok výčitky v zmysle, že nebol vychovávaný vo viere, nie je praktizujúci kresťan, ako s ním budem zdieľať prežívanie svojej viery a výchovu detí v nej. Všetko otázky na mieste, mienené v dobrom. Čo ma primälo k tomu, aby som z toho vzťahu nevycúvala? Zdravý sedliacky rozum, trošku širšieho vnímania a pozorovania, skúsenosť s viacerými vzťahmi a viera, že Boh ma vedie s neustálymi otázkami na Neho. A premenené na drobné?

Všímala som si môjho manžela pri takých činnostiach ako je šoférovanie. Je prudký, nervózny šofér? Ako reaguje - hnevom či pokojne, s pokojom a rozvahou? 

Všímala som si jeho vzťah, komunikáciu a správanie sa k jeho mame. Prevládala úcta, láskavosť, miernosť alebo opak? Druhou stranou mince je zas prílišná naviazanosť syna na matku, mama hotel atď.

Všímala som si tiež vzájomný partnerský vzťah rodičov môjho chlapca. Ďalšou stránkou, pre muža podstatnou, je pracovitosť, vytrvalosť, dotiahnutie vecí do konca, schopnosť aj v krízovej situácii reagovať s chladnou hlavou, a istá praktickosť a zručnosť. 

Má schopnosť načúvať mi pozorne? Vnímať ma s pochopením alebo len cez svoje filtre, bez kompromisov? 

• Vie sa obetovať? Je starostlivý? Ako sa správa k deťom, slabším, či podriadeným? K priateľom?

Nevnímam náznaky duševnej poruchy, závislosti?

Má zmysel pre pravdu, česť?

Väčšinu týchto vlastností môj manžel mal (až na tú závislosť, poruchu). Nechýbala ani povestná iskra a chémia. Čo však s tou spomínanou vierou? Môj manžel mal otvorené, hľadajúce srdce a po pol roku chodenia so mnou prišiel aj do kostola, kde si však nekľakal ani nerobil ostatné úkony, len počúval a nasával. Neskôr si čítal Sväté Písmo. Od začiatku sme viedli vážne a dôležité rozhovory na témy vernosti vo vzťahu, potratov, pokrytectva v radoch kresťanov a krížov na stenách, čistoty vo vzťahu, polemizovali sme dlhé hodiny. Postupne si v kostole aj kľakol, keď už v srdci cítil úctu a prejavil záujem o prípravu s kňazom k sv. prijímaniu. Poviete si, ale to si predsa nemohla vedieť, že to takto dopadne. Nie, nemohla. A pochybnosť bola. Ale počas chodenia sme denne pri rôznych činnostiach a situáciách strávili spoločne veľa času. A v srdci som nejako vedela, aj na základe vyššie odpozorovaných vlastností, že to nehrá len kvôli mne, ale úprimne Boha hľadá. A že mu musím dať šancu. A dnes je to on, kto často povie, poďme sa pomodliť korunku.

Samozrejme, každá z nás je iná a čo bolo dôležité pre mňa, nemusí byť pre teba. No aj zo skúseností mojich kamarátok, ktoré hľadali na prvom mieste vieru a duchovnú zaangažovanosť  svojich chlapcov v spoločenstve, farnosti a nevenovali veľkú pozornosť ostatným vlastnostiam a okolnostiam, a dnes majú manželstvá nefunkčné, si uvedomujem, že Boh od nás chce aj posväcovanie našich polovičiek a komplexný pohľad na to, kto má byť môj muž. 

Veľmi mi pomohlo aj porovnanie chlapcov, s ktorými som chodila, respektíve vzťahov a ujasnila som si, akého partnera hľadám, že nechcem byť tá dominantná vo vzťahu, ale musí mi byť rovnocenným, ak nie v istých situáciách dominantným môj partner.

Keďže to vyzerá, že mám doma ideál, nie je to tak, ani ja sama ním nie som. A teda s nevyhnutným obrusovaním hrán treba rátať. Ale pri tolerancii, ochote rozprávať sa a počúvať je s Bohom všetko zvládnuteľné.

 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!