Božia vôľa vs. moje sny. Čo ak sa dá oboje?

, ...

Veľmi som túžila po skutočných priateľoch – Boh mi ich dal. Veľmi som túžila po láske, manželstve, založení si vlastnej rodiny – aj tento sen mi Boh zázračne splnil. Veľmi som túžila po sebaprijatí – dnes som zdravo sebavedomá osoba. Boh mi dal prácu snov, v ktorej som mohla spojiť písanie (moju najmilšiu záľubu) a šírenie jeho kráľovstva. Úspešne som skončila obe vysoké školy. Boh ma požehnal v mnohom a mnohokrát. Často viac, ako som vôbec snívala. Chceš takýto príbeh s Bohom zažiť aj Ty?

Božia vôľa vs. moje sny. Čo ak sa dá oboje?
Foto: © unsplash.com

V prvom rade musím zdôrazniť – dá sa to. Nevravím, že zažiješ všetko a hneď, ale verím (vlastná skúsenosť ma k tomu nabáda), že Bohu záleží na nás, na našich túžbach, na našom živote.

„Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!“ (Mt 7, 9 – 11).

Áno, Boh je dobrý Otec – a ako vraví jedna z mojich obľúbených myšlienok, má len tri odpovede na naše prosby:

1) dám ti to;

2) dám ti to, ale nie hneď;

3) dám ti niečo lepšie.

Dovoľte mi ku každému sa trochu vyjadriť.

1) Boh nám denne dáva x vecí, o ktoré prosíme, ale veľmi rýchlo zabudneme, že sme vôbec boli vyslyšaní (myslím teraz také tie strelné modlitby typu „Bože, daj, nech stihnem autobus“ a pod.). Denne má väčšina z nás niekoľko jedál, teplú sprchu, príjemný paplón, aspoň trochu času na svoje záľuby... A môže sa stať, že už to ani nevnímame ako veľkú milosť, ale ako „maličkosti“, „samozrejmosť“, „právo“...

Denne dostávame toľko darov, až nám zbanálneli. Potom sa stane, že človek napríklad ochorie, tri týždne je na infúziách... A ak nie je totálne ufrflaný hundroš a chronický sťažovač, možno konečne precíti, aký je to dar mať možnosť každý deň najesť sa (a mať čo jesť). Tak by sme rad-radom mohli prejsť všetko, čo v živote máme, a už ani nie sme schopní vnímať to ako veľký dar.

Ak sa niekto sťažuje, že „nič nemá“, v skutočnosti len nemá vďačnosť – preto odporúčam cvičiť sa v správnom pohľade na svoj život. Pomôcť môžu takzvané zoznamy vďačnosti – napríklad si každý deň napísať tri veci, za ktoré sme vďační (pokojne môžeš aj viac, keď máš lepšie vycibrený duchovný zrak). wink

Možno zistíme, že Boh nám denne dáva omnoho viac, ako sme si mysleli.

2)  Tento bod sa týka najmä vecí, ktoré by sme chceli hneď, ale vyžadujú si čas. Napríklad životnú lásku. Človek cíti, že túži po láske, modlí sa za vhodného partnera... A niekedy môže trvať aj roky, kým príde. Aj za to by sme mali Bohu ďakovať.

Tak, ako otec nedá synovi v puberte kľúče od auta, hoci ten môže mať pocit, že už by ho vedel riadiť, ani Boh nám nedá vždy všetko hneď, ako si zmyslíme. Často Bohu ide o proces, nielen o samotné naplnenie našej túžby; možno v zmysle, že cesta je cieľ.

A často až po rokoch zistíme, načo tá cesta bola dobrá.

Ja to tak cítim pri svojom manželovi – dlho som nemala partnera, potom som mala takého, s ktorým sme to skúšali bez Boha (a tak to aj dopadlo), a potom zase prišli adepti, ktorí sa buď nepáčili mne, alebo som sa im očividne nepáčila ja. Dnes sa mi to už zdá úsmevné, ale fakt ma to trápilo – a niekedy som mala pocit, že Boh by mohol niektoré veci a niektorých konkrétnych ľudí posúriť. Jeho odpoveď na to? „Netlač rieku, tečie sama.“ Myslela som si vtedy, že si zo mňa asi robí žarty...

A dnes predsa vidím, že to čakanie, hľadanie a strácanie malo zmysel. Že všetci tí, o ktorých som si myslela, že by možno boli ok, ak by si Boh dal tú námahu a nejako nám „rovnal chodníky“, by boli oproti môjmu manželovi slabota. V ňom som získala pravého gentlemana, rytiera, radostného a pokojného človeka, ktorý každodenne robí malé veci s veľkou láskou a vždy nanovo ma neprestáva fascinovať hĺbkou svojej oddanosti a lásky. Muža, s ktorým sme dokonalo zladení a prepojení. Skrátka spriaznenú dušu.

A dnes už viem, že prišiel v správnom čase – keď sme na vzťah a jeden druhého boli skvelo pripravení a keď sme pre novú životnú kapitolu boli ochotní a schopní opustiť tie staré, čo ako pekné (ja som napríklad nechala spomínanú prácu snov a odsťahovala sa z centra Bratislavy – to by som si ešte pár mesiacov pred zoznámením sa s mojím Jožkom vôbec nevedela predstaviť).

Keby som spoznala Jožka skôr, nespoznala by som kopec iných skvelých ľudí, nepochodila toľko miest, nemala toľko času na rozvíjanie svojich daností, na intenzívne budovanie vzťahu s Bohom... To, čo mi občas v minulosti pripadlo ako neskutočne dlhá doba čakania, bol v skutočne veľký Boží dar; časopriestor na budovanie skvelých priateľstiev, pracovných príležitostí a na sebarozvoj.

Považujem svojho manžela za najdôležitejšiu osobu v živote (hneď po Bohu), ale spätne uznávam, že Boh naozaj vedel lepšie ako ja, kedy je čas, aby sme sa spoznali, zaľúbili a začali písať náš spoločný príbeh.

Takže ak máte pocit, že Boh vaše sny akosi „ignoruje“ a modlitby necháva nevypočuté, možno je fajn pripomínať si, že už na nich pracuje – akurát vy to zatiaľ nevidíte. A že to „zdržanie“ slúži v skutočnosti len pre vaše dobro.

3) Môže sa stať, že Boh niektoré naše sny nevyslyší. Vďaka mu za to. Ešte raz: „Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu?“ My si často myslíme, že prosíme o rybu, ale v skutočnosti chceme kamene. Nám sa to nemusí zdať, ale Boh vie naozaj lepšie ako my, čo nám osoží.

Ja som trebárs veľmi chcela vydať knihu – cítila som, že ešte nie je správny čas, že tá kniha nie je zrelá a podobne, ale tak tvrdohlavo som si išla za svojím, že naozaj vznikla; dodnes to ľutujem.

Mnohé naše sny si chceme tak veľmi splniť, že možno ignorujeme Boží hlas – dáme sa dokopy s niekým totálne nevhodným, nevýhodne sa zadlžíme pre kúpu nejakej drahej veci, vypustíme do sveta nekvalitné dielo...

Veru by bolo lepšie, keby sme čakali, aký plán má pre nás Boh – a verili, že naozaj je to niečo lepšie, ako si vieme vymyslieť my.

***

Týmto celým chcem povedať asi toľko – snívaj, snívaj veľké sny; a nech ti na nich Boh odpovie hocijako či hocikedy, nakoniec to bude pre tvoje dobro.

Často je však problémom to, že človek nevie napríklad to:

1) akú vieru musí mať, aby to fungovalo;

2) či je jeho kráčanie v súlade s Božou vôľou;

3) či je možné ísť nejako Božiemu požehnaniu oproti;

4) ako v ceste za splnením svojho sna vytrvať.

Možno mnohých ľuďom by pomohlo, ak by ich sny boli sprevádzané:

1) konkrétnym stanovením cieľov;

2) adresnými modlitbami;

3) Božím prisľúbením;

4) postrehmi, myšlienkami a otázkami na uvažovanie od tých, ktorým už Boh pomohol naplniť aj veľmi odvážne sny.

Ak si sa v niektorom z tých bodov našiel, možno práve tebe dobre padne vlastniť diár Snívaj veľké sny. Osobne by som na ňom vyzdvihla najmä tieto veci:

1. Formát - posledné roky som si obľúbila diár zo SSV, ktorý mi v mnohých ohľadoch veľmi imponoval aj vyhovoval, pre jeho väčší formát som ho však používala ako denník. Snívaj veľké sny má praktickú veľkosť a akurátne množstvo na poznámky – že sa vám tam všetko zmestí a zároveň tam neostane x bieleho miesta. Skrátka diárový ideál. smiley

2. Penzum osobností – v posledných rokoch sa ujali diáre, ktoré zostaví nejaká osobnosť či (častejšie) „osobnosť“. Snívaj veľké sny stavilo rovno na 12 rôznych osobností (áno, bez úvodzoviek) známych najmä v kresťanských kruhoch (nie výhradne – napríklad speváčka Sima Martausová, ktorej songy si s obľubou pohmkávajú aj ateisti). Každý z týchto ľudí uvádza svojou úvahou iný mesiac – a každý tému snívania uvádza „po svojom“, z trochu iného uhla pohľadu. Preto vzniká...

3. Penzum tém –  iste, tá ústredná je „snívaj veľké sny“, ale pozrieť sa dá na ňu rôzne. Napríklad vypichnúť networking – dôležitosť spojenia, dôležitosť chvály (lebo „keď je Boh uprostred chvály, všetko je možné“)  alebo sa zamyslieť konkrétne nad povolaním (napríklad ak snívaš veľký sen o manželstve).

4. Trefné otázky – každý týždeň nájdeš v margináliách rôzne dobre vybrané otázky týkajúce sa konkrétnej témy, ktoré ti – pri poctivom zodpovedaní –  určite napovedia veľa o tebe samom a v mnohom ti otvoria oči. Priznávam, že som si ich všetky prečítala dopredu – a sú naozaj super stimulom na sebareflexiu.

5. Barometer – super novinka (aspoň ja som sa s niečím takým ešte nestretla). Nebudem prezrádzať detaily; azda len toľko, že už sa teším, čo na konci roka zistím o bilancii svojich radostných a náročnejších dní.

6. Jasný kresťanský podtón a posolstvá – pokojne ma odsúďte, že zbožňujem život v bubline, ale naozaj mi robí dobre, keď sa môžem obklopovať kresťanskými knihami/obrázkami/hudbou... Skrátka, myšlienkami. Viem si predstaviť, ako ma hocikedy počas dňa vzpruží, keď si otvorím diár, kde natrafím na nejakú tú modlitbičku, úvahy typu „4x áno pre Boha“ či na iné milé veci, ktoré mi pripomenú, že každý deň môjho života – celý môj život – patrí Bohu.

A veľmi dobre mi robí, keď môžem kresťanskú tvorbu podporiť – najmä ak stojí zato. Ak ste na tom podobne, potom kúpu či prezentáciu tohto diára môžete poňať napríklad ako aj súčasť svojho desiatku. angel

7. Kvadrant sebareflexie – viete mať život v rovnováhe? Za seba úprimne poviem – nie veľmi. Sú oblasti, na ktoré kladiem veľký dôraz, a potom také, ktoré zanedbávam (hoci viem, že by som nemala). Preto ma potešilo, že v danom diári si môžem zaznačiť, koľko času som ktorý týždeň venovala modlitbe, službe, gestám lásky voči blížnym a tichu, teda času v samote. Raz mesačne sa k bilancii pridáva i almužna, evanjelizácia či obnova. Verím, že takým jednoduchým spôsobom môže človek (ak je k sebe úprimný) lepšie reflektovať, či má všetky tieto oblasti v rovnováhe; kde by mohol pridať a kde ubrať.

8. Príjemný dizajn – aby to bolo adresné, v tiráži som sa dočítala, že grafiku má na svedomí Žofia Hajková. Dotyčnú osobne nepoznám, ale myslím si, že odviedla kus dobrej práce. Prehľadné, pekne zalomené, vkusné. Možno by som zvolila inú obálku, ale túto zvolili čitatelia bezhraničnej, takže sa radšej nebudem veľmi navážať do vášho vkusu. wink Milou správou je, že dizajn je dvojaký – možno si vybrať medzi ženskou a mužskou verziou diára.

Možno by sa toho dalo vyzdvihnúť viac – keď však budete chcieť, to „svoje“ si určite nájdete aj sami.  

Už len pár myšlienok k našim snom, túžbam...

Túžba je jedným zo základných spôsobov ako zistiť, čo by sme mali v živote robiť a kým sme. (...) Keď teda realizujeme svoje najhlbšie túžby, deje sa vo svete to, čo chce Boh.“ (James Martin SJ)

„Boh vie, že naše najhlbšie túžby sú tie, čo prinesú radosť nám i svetu.“ (James Martin SJ)

„Nikdy nedovoľ, aby ťa niekto pripravil o slobodu stať sa tým, čím chce Boh.“ (James Martin SJ)

Poďme teda snívať svoje veľké sny... A stať sa tými, ktorí budú môcť svedčiť: „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť“ (Žalm 126, 3).

 


Milí bezhraničáci, tento diár vznikol aj v spolupráci s nami, jeho kúpou získaš nielen výnimočný diár, ale časť zisku venuje vydavateľ pre činnosť projektu Bezhraničná láska. Ak ťa tento Biblický diár zujal, čím skôr si ho objednaj na web stránke: biblickydiar.sk Diárov je len obmedzený počet, tak teda rýchlo klikaj, aby sa ti ešte nejaký ušiel. :)

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!