Hymnus na lásku: Láska nemyslí na zlé... 8/12

Späť na články

Témou tohto mesiaca je „Láska nemyslí na zlé“. Čo to znamená? Možno nám príde na um: nemyslí na neslušné veci, nerozmýšľa, ako sa druhému pomstí, nemá negatívne myšlienky... Toto všetko môže byť pravda, no toto vyjadrenie „nemyslí na zlé“ v sebe skrýva ešte niečo oveľa hlbšie: „Láska nespomína na utŕžené zlo, ale ho odpúšťa“.

Hymnus na lásku: Láska nemyslí na zlé...  8/12
Foto: © unsplash.com

„Ja do kostola nechodím!“ odvrkla Alica. „Dobre, nič som nepovedala,“ odpovedá jej pokojne kamarátka Zuzana, „no možno by si to mala predsa len prehodnotiť. Ideš dolu vodou, si stále vo väčších úzkostiach. Ja môžem sama za seba povedať, že Boh mi skutočne pomáha a snažím sa ho spoznávať a mať stále viac rada. Nespomínala si mi niekedy, že si kedysi chodila do kostola aj ty?“ Alicu mierne trhlo, no potom už pokojnejšie odpovedala: „Ale áno, ale raz na mňa na spovedi kňaz tak nakričal, že som sa rozhodla nevkročiť viac do kostola.“

Áno, takéto a podobné scenáre sú prítomne v živote každého jedného z nás. Zasiahla nás nejaká zlá skúsenosť, a my sa cez to jednoducho nevieme preniesť. Niekedy to má väčšie následky, ako v spomínanom príbehu, inokedy menšie. No prečo to vlastne píšem?

Čo to znamená?

Témou tohto mesiaca je „Láska nemyslí na zlé“. Čo to znamená? Možno nám príde na um: nemyslí na neslušné veci, nerozmýšľa, ako sa druhému pomstí, nemá negatívne myšlienky... Toto všetko môže byť pravda, no toto vyjadrenie „nemyslí na zlé“ v sebe skrýva ešte niečo oveľa hlbšie: „Láska nespomína na utŕžené zlo, ale ho odpúšťa“. Toto bola podľa rozličných odborníkov na Sväté písmo myšlienka apoštola Pavla, keď písal list cirkvi do Korintu a takto to prekladajú aj rozličné svetové jazyky: láska nemyslí na zlé = láska neberie do úvahy utŕžené zlo.

Hlava ako register previnení

Láska nespomína na utŕžené zlo, no aké je len ťažké napodobňovať ju! Vo všeobecnosti máme viac sklon k tomu, aby sme si do virtuálneho diára v našej hlave značili všetko zlo, ktorým sa voči nám niekto previnil, dokonca niekedy aj to, ktoré by niekedy mohol podľa našich predstáv spraviť! Lenže toto nie je láska. Láska nemyslí na spáchané zlo, láska nás pozýva k tomu, aby sme dávali ľuďom šancu a boli si vedomí toho, že my sami hrešíme a ubližujeme druhým ľuďom.

Odpustenie

Niekedy je správne dať druhú, tretiu, štvrtú šancu... Aj Boh tak voči nám postupuje. No niekedy je správne stiahnuť sa zo vzťahu s človekom, ktorý nám ubližuje a jednoducho s ním prerušiť kontakt. Ide o prípad, kedy sa tento človek odmieta zmeniť. Každopádne, v ani jednom prípade nejde o to, aby sme mali vo svojom srdci trpkosť a hnev. Sme povolaní odpustiť. Odpustením nezmeníme človeka, ktorý nám ublížil, aspoň teda nie vždy. No odpustením meníme seba a oslobodzujeme sa od otrockého hnevu a jeho dôsledkov v našom živote, vracia sa pokoj a láska do nášho srdca a druhému človeku ponúkame šancu na zmenu, bez ohľadu na to, ako sa k nej postaví.

Je nemysliteľné, aby bol medzi nami niekto, komu by nikto nikdy neublížil, avšak postoje voči tomu máme rozličné, tak ako sme rozličných pováh a temperamentov. Keď teraz čítaš tieto riadky, skús si položiť nasledovné otázky:

►  Na ktoré zlo neviem zabudnúť?

►  Ktoré zlo neviem odpustiť?

►  Aké to má následky v mojom srdci?

►  Chcem s tým niečo urobiť?

►  Nezdá sa mi, že by Duch Svätý v mojom srdci mocnejšie pôsobil, keby tam nebola táto trpkosť?

Skúsiš to?

Ide skutočne o veľa. Ježiš pozýva každého jedného z nás, aby sme už konečne zložili z chrbta ťažký kôš nášho rozhorčenia. Samozrejme, čím väčšia rana, tým väčšia bolesť. Nehráme sa tu na „jednoduché kresťanské odpúšťanie“. Nemyslím si, že by bolo odpúšťanie pre niekoho ľahké. No môžeme si ho vyprosiť. Môžeme poprosiť Boha, aby nám dal silu preniesť sa cez akúkoľvek ranu nášho života a prestať myslieť na spáchané zlo. Môžeme tu použiť úryvok z evanjelia podľa Matúša: „Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné“ (Mt 19,26).

Už bolo dosť bolesti, neslobody a hnevu! Je načase prestať myslieť na zlé a poprosiť Boha o silu odpustiť. Nemyslime si, že iba veľkí svätci sú schopní hrdinsky odpúšťať. Odpustenie je tu pre každého jedného z nás ako návod na vnútorné oslobodenie. Nájdime si teda chvíľku a porozmýšľajme nad zlom, ktoré nám druhí urobili, ale iba jednorazovo – aby sme ho mohli predložiť Bohu a poprosiť ho o silu odpustiť svojim vinníkom. Potom uvidíme, aké zázraky v našich srdciach dokáže odpustenie!


Predchádzajúca časť: Láska sa nerozčuľuje
Nasledujúca časť: Láska sa neteší z neprávosti, ale sa raduje z pravdy

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!