Lekcie sv. Jozefa: Pokora - Bezhranicnalaska.sk

Lekcie sv. Jozefa: Pokora

Milovaní v Kristu, začíname marec – mesiac svätého Jozefa, zároveň sa nachádzame v mimoriadnom roku svätého Jozefa, ktorý vyhlásil pápež František apoštolským listom Patris corde (So srdcom otca). Chcel by som sa vám predstaviť sériu článkov, ktoré som nazval „Lekcie sv. Jozefa“, ktorými vám priblížim tohto veľkého svätca. Chcel by som poukázať, že má čo ponúknuť svetu a najmä mužom (mužskej spiritualite) aj po 2000 rokoch. Dnes by sme sa odrazili od jednej konkrétnej čnosti, ktorou je svätý Jozef povestný. Poďme sa na to pozrieť.

Lekcie sv. Jozefa: Pokora
Foto: © unsplash.com

Jozef z Nazaretu. Chudobný, ale vznešený muž bol zasnúbený s krásnou, cnostnou mladou ženou. Pred svadbou jeho snúbenica otehotnela. Bola však pannou a celý život ňou aj ostane. Tento muž napriek zložitým okolnostiam splnil, čo si predsavzal, a vzal si ju za manželku. Pre susedov a známych to určite bolo bláznivé a klebety sa šírili rýchlosťou svetla, aj bez sociálnych sietí. To však nebolo najhoršie – situácia sa začína vyhrocovať a Jozef musí so svojou manželkou a malým dieťatkom utiecť ďaleko od domova. Stávajú sa vyhnancami, migrantmi v cudzej egyptskej krajine. Po zvyšok svojich dní nikdy neprestane chrániť svoju manželku a s láskou sa starať o svojho adoptívneho syna Ježiša.

Tento nezvyčajný muž povedal s dôverou „áno“ na výzvy, pred ktorými sa ocitol, hoci mu tento jeho záväzok, prijatý pred Bohom, obrátil život naruby – a nielen to, ale aj jeho tichá a úplná dôvera, ktorú potvrdzoval na každom kroku a za ktorú si ho dodnes ctí celá Cirkev. Občas sa aj nám stáva, tak ako svätému Jozefovi, že sa k niečomu zaviažeme a tá vec nám, ľudovo povedané, prerastie cez hlavu, teda stane sa ťažšou, ako sme predpokladali. Často sú tieto zmeny sprevádzané utrpením, zúfalstvom atď. a v týchto chvíľach sa zvykneme sami seba alebo aj Pána pýtať, čo sa to deje. Prečo sa veci kazia? Prečo...?

Rozhodol som sa správne pre kariéru, v ktorej som? Je tento muž, pre ktorého som sa rozhodla, ten pravý? Mám ísť na vysokú školu alebo sa zamestnať? Zvládneme mať ešte ďalšie dieťa?

Ba môže sa stať, že na tieto otázky nenájdeme správnu odpoveď a, obrazne povedané, nedočkáme sa rozuzlenia zápletky na „tejto strane neba“. Možno nikdy nedostaneme uspokojivú odpoveď vzhľadom na utrpenie, ktoré prežívame. V tomto nám však môže byť vzorom práve sv. Jozef, v ktorého životnom príbehu môžeme nájsť niekoľko spôsobov, ako prekonať pochybnosti a zúfalstvo. Odrazovým mostíkom bude pre nás jeho jedna konkrétna čnosť – pokora.

 

Pokora v modlitbe

Svätý Jozef udržiaval pokorný a dôverný vzťah s Bohom Otcom. Keď čelil zložitým rozhodnutiam, dokázal počúvať a pohotovo ​​reagovať na Boží hlas.

„Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ‚Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 13- 14).

Mnohokrát sám na sebe pozorujem, ako veľmi ťažké je pre mňa niečo zmeniť, najmä vtedy, keď som sa už pre to rozhodol a opustiť svoje predstavy a plány, keď vnímam, že ma Pán volá iným smerom a pozýva ma k niečomu inému. Na príklade svätého Jozefa môžeme však vidieť, ako koná človek s poslušným a odovzdaným srdcom Bohu. Boh povedal a Jozef vstal a konal.

Snažím sa vo svojom modlitbovom živote hľadať, počúvať a ​​plniť vôľu Otca? Od lásky k vlastnému pohodliu a zo strachu zo smrti alebo zo skúšky ma vysloboď, ó, Bože.                                                                              

 

Pokora v skúškach

Pozrime sa na svoju reakciu, keď sa ocitneme s niekým v konfrontácii, napr. keď sa snaží niekto pošpiniť naše dobré meno alebo sa staneme terčom ohovárania a klebiet. Svätý Jozef sa určite v podobnej situácii ocitol. Jozefova povesť mohla utrpieť už len tým, že by sa rozniesla zvesť o jeho snúbenici, ktorá je v požehnanom stave a on nie je biologickým otcom. Jozef sa však týmito nepriaznivými okolnosťami nenechal zneistiť, ctil si Božie vnuknutia a konal podľa nich, aj napriek tomu, že sa mohli stať hrozbou pre jeho dobrú povesť. Svoju identitu založil na viere v Boha a v Jeho plány a práve toto bolo pre neho rozhodujúce. Nezaoberal sa tým, čo si o ňom pomyslia druhí – jeho zaujímalo len to, čo si o ňom pomyslí jeho Boh. A tak aj v našich životoch, až keď sa zbavíme potreby za každú cenu všetkému hneď porozumieť, keď sa zriekneme určovania svojich hraníc, ktoré kladieme okolo našich rozhodnutí, a rozhodneme sa dôverovať, dáme Bohu skutočnú slobodu viesť a riadiť náš život.

Snažím sa pri rozhodovaní páčiť sa Bohu alebo sa snažím zapáčiť ľuďom?

Od túžby, aby ma uznávali, osloboď ma, Ježiš.

Od túžby, aby ma chápali, osloboď ma, Ježiš.

Od strachu, že ma budú ohovárať, osloboď ma, Ježiš.

Od strachu z posmechu, osloboď ma, Ježiš.

Od strachu, z podozrievania, osloboď ma, Ježiš.

Od strachu z potupy, osloboď ma, Ježiš.

 Litánie pokory, kardinál Robert Sarah – Sila ticha

 

Pokorný voči ostatným („V pokore pokladajte iných za vyšších od seba“ (Fil 2, 3 SEB).

Keby svätý Jozef zareagoval sebecky, keď sa dozvedel o tehotenstve panny Márie, pravdepodobne by utiekol. Písmo nám však hovorí: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. (...) Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (por. Mt 1, 19-20 a 24). Takisto, keby Jozef hľadel len na svoje dobro a pohodlie, neutiekol by z vlasti do cudziny ďalekého Egypta, nevystavoval by sa nebezpečenstvu od Herodesa; avšak Jozef sa rozhodol uprednostniť pred svojím pohodlím dieťa Ježiša a svoju manželku. Všetko, čo vo svojom živote vykonal, všetky rozhodnutia, pred ktorými stál, boli vždy konané pre dobro iných. Dnešná spoločnosť nás často vedie k presvedčeniu, že by sme v prvom rade mali hľadieť na seba a na svoj prospech a že služba blížnym je nákladnou stratou, ktorá nás okráda o čas, financie a oberá nás o slobodu či brzdí náš potenciál. Príklad svätého Jozefa nám však hovorí presný opak.

Keď si dobro iného vyžaduje osobnú obeť, ako reagujem?

Od strachu slúžiť iným, vysloboď ma, Bože.

 

Svätý Jozef nás učí, aby sme sa nebáli, ale dôverovali

Svätý Jozef bol požehnaný jedinečným spôsobom, bolo mu dopriate, aby odpočíval pri Ježišových nohách. Podľa príkladu svätého Jozefa a na jeho príhovor môžeme aj my položiť svoje životy k Ježišovým nohám. Ak sa v našich rozhodovaniach či v prípade nachádzania sa v ťažkých situáciách budeme riadiť Božou vôľou s pokorným srdcom podľa vzoru svätého Jozefa, môžeme si byť istí a smelo môžeme vykročiť vo viere a dôvere Bohu, že on nad naším rozhodnutím alebo zložitou situáciou bude držať svoju ochrannú ruku a naše konanie korunuje úspechom.

Akt zasvätenia sa svätému Jozefovi

Ó, drahý svätý Jozef, na tvoju česť sa zasväcujem tebe a odovzdávam sa ti, aby si bol vždy mojím otcom, mojím ochrancom a mojím sprievodcom na ceste k spáse. Vypros mi väčšiu čistotu srdca a vrúcnu lásku k vnútornému životu. Daj, aby som podľa tvojho príkladu mohol konať všetko na väčšiu slávu Božiu v spojení s Najsvätejším Srdcom Ježiša a Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie. Ó, blahoslavený sv. Jozef, oroduj za mňa, aby som raz mohol mať podiel na pokoji a radosti z tvojej svätej smrti. Amen.


Pokračovanie: 4 lekcie pre manželov a otcov

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!