Michal Srnec: Mužská identita potrebuje pravidelné posilňovanie a podporu ďalších mužov

Michal Srnec pochádza z Novej Dubnice, pracuje ako programátor - technológ. Michal je manžel Lenky, otec dcérky Ester a spoluorganizátor projektu Chlapské víkendovky. Spolu s manželkou a ďalšími priateľmi vedú spoločenstvo v Pruskom. Jednou z jeho túžob je, aby na Slovensku bolo čoraz viac charakterných mužov a obetavých otcov, ktorí majú vybudovaný vzťah s Kristom. O naplnenie tejto túžby sa pokúša prostredníctvom projektu Chlapské víkendovky.

Michal Srnec: Mužská identita potrebuje pravidelné posilňovanie a podporu ďalších mužov
Foto: © osobný archív Michala Srnca

Kedy si si vo svojom živote prvýkrát uvedomil osobnú blízkosť Boha? 

Som rad, že pochádzam z kresťanskej rodiny, avšak ako každý mladý človek som nejakým spôsobom odbočil od svojej cesty a vydal sa cestou bežných mladých ľudí, ktorí nepoznajú Boha. Síce som vedel, že existuje, ale nemal som s ním vybudovaný vzťah. Keď som spoznal moju manželku, tak na začiatku ani jeden z nás nemal nejaký hlbší vzťah s Bohom.

Manželka Lenka sa obrátila na jednej kresťanskej víkendovke. Po príchode domov chcela, aby som aj ja spoznal Boha hlbšie. Nenamietal som, hoci sa mi jej správanie zdalo až prehnane fanatické.

U mňa bol obrátenie proces. Svoju úlohu v ňom zohrali prednášky, kresťanské knihy, osobná modlitba, Biblia, svätá omša, svätá spoveď, a tiež osobné príklady zrelých kresťanských mužov. Časom som si viac a viac uvedomoval Božiu lásku, štedrosť, veľkosť, dobrosrdečnosť, a tak som zatúžil spoznať Boha viac, nasledovať a robiť niečo pre Neho. Takto to všetko začalo. (Spomína s úsmevom.)
 

S manželkou Lenkou ste manželmi vyše 5 rokov. Ako vnímaš vaše manželstvo po tom, ako sa vám pred necelým rokom narodila dcérka Ester?

Vnímam, že je veľmi dôležité, aby bol otec doma s rodinou a hlavne duchovne prítomný! Koľko lásky rozdáš, toľko ti jej deti a manželka vrátia. Pretože toho času nie je vždy toľko, koľko by som chcel, tak som sa rozhodol viacerým veciam nevenovať natoľko, ako keď Esterka bola ešte len v brušku. Dnes ten čas radšej venujem či už veciam okolo domácnosti alebo priamo dievčatám. Človek by chcel toho veľa stihnúť, ale niekedy sa musí rozhodnúť a vedieť si stanoviť hranice.
 

Muž má byť hlavou rodiny. Má byť ten, ktorý sa o ňu postará, aby sa rodina cítila v bezpečí. Aké sú podľa teba podmienky, ktoré by mal muž pre svoju rodinu zabezpečiť?

Muž by  mal v prvom rade úprimne milovať svoju rodinu, snažiť sa s ňou tráviť čo najviac plnohodnotného času a vedieť ju viesť ku Kristovi. Čím viac muž rodinu miluje, tým má v sebe väčšiu motiváciu sa o ňu postarať najlepšie, ako vie. Hlavne by ten chlap nemal byť pasívny, vyhovárať sa, klamať, sťažovať sa…Všetci si myslia, že muž by mal domov doniesť čo najviac peňazí, "postaviť dom a zasadiť strom", ale to je všetko nanič, ak o rodinu nemá reálny záujem. Samozrejme, platí to aj opačne. Ak manželka neprejavuje lásku manželovi, chýba mu motivácia a túžba sa o rodinu starať.
 

Čím viac muž rodinu miluje, tým má v sebe väčšiu motiváciu sa o ňu postarať najlepšie, ako vie.


Častokrát sa pojmy identita a spiritualita muža zamieňajú. Je možné tieto pojmy správne rozlíšiť a ako by sme ich mali mať v sebe definované?

V mnohých týchto úvahách čerpám od otca Juraja Sedláčka. Identita muža je úzko spojená s maskulinitou, a tá sa nedá nikde naštudovať, dá sa len preniesť z muža na muža. Ide o konkrétne hodnoty, ktoré každý chlap nazbieral počas svojho života z prostredia, kde vyrastal. Hovoríme o špeciálnej jedinečnosti každého chlapa, ktorá pochádza priamo od neho, z jeho osobnosti.

Keď sa narodí chlapec, potrebuje mať pri sebe otca alebo jednoducho mužský vzor, ktorý mu tú mužnosť môže priniesť, nakoľko je od narodenia najmä pri matke. Mužská identita potrebuje pravidelné posilňovanie a mala by pravidelne dostávať podporu ďalších mužov.

Spiritualita je zas aplikácia viery a princípov duchovného života na ceste každého muža. Nedá sa úplne separovať od jeho identity. Počas života sa vyvíja a dozrieva. Ako riziko v rámci mužskej spirituality vidím orientáciu na podaný výkon. Tú je potrebné premeniť na hlbší vzťah s Nebeským Otcom.

Mužskú spiritualitu taktiež môžeme vnímať ako spôsob komunikácie s Bohom spôsobmi, ktoré sú pre daného muža najbližšie. Či už ide o modlitbu chvál, krížovú cestu, čítanie sv. Písma, modlitbu ruženca, adoráciu, sv. omšu, prípadne tichú kontempláciu.



V dnešnej dobe sa stretávame s krízou otcovstva. Mnohé deti žijú v rodinách, kde otcovia chýbajú. Aký by mal byť muž, ktorý si chce založiť rodinu?

Ten, kto sa stretáva s múdrymi, zmúdrie. Preto je tak dôležité chlapské spoločenstvo zrelých mužov, ktorí sa navzájom povzbudzujú a vzájomne si pomáhajú prekonávať jednotlivé prekážky ich osobnými skúsenosťami. Takto môže muž získať správny príklad toho, ako to v rodine má vyzerať.

Muž by mal by vedieť, čo znamená rodina. Mal by byť ochotný, odvážny a obetavý. Mnohí, aj veriaci, muži sa utiekajú k rôznym veciam, len aby nemuseli byť doma a riešiť deti a domácnosť. Aj tu je vhodné poznať svoje vlastné hranice. My muži potrebujeme čas aj na oddych a psychohygienu. Ale to isté platí aj pre ženy, matky.

Preto je dôležité, aby si vzájomne vypomáhali. Aby aj matky mali čas pre seba a svoje hobby, a tak isto aj muž by mal vedieť vypnúť, napríklad pri športe, stretnutí s priateľmi alebo pri jeho koníčkoch. To mu má pomôcť vrátiť sa domov povzbudený a s túžbou chcieť byť so svojou rodinou.
 

Mužskú spiritualitu taktiež môžeme vnímať ako spôsob komunikácie s Bohom spôsobmi, ktoré sú pre daného muža najbližšie.


Stretol si sa s tým, že tvoja mužská spiritualita začala upadať alebo stagnovať? Čo ti najviac pomohlo sa dostať zo stagnácie? 

Zmena. Ak v posilke budeš stále zdvíhať tie isté váhy a budeš mať stále len tie isté cviky a počet opakovaní, tak budeš stagnovať. A toto sa dá preklopiť aj do duchovného života.

Preto ak som niekedy pociťoval akúkoľvek stagnáciu, tak som zmenil svoj vtedajší spôsob žitia. Začal som sa viac modliť, zmenil som aj miesto modlitby. Čítal som si kresťanskú literatúru, rozprával som sa o tom zo zrelšími mužmi a pýtal sa na ich radu. Išiel som na sv. spoveď a sv. omšu do iných miest, ako som mal zaužívané. Jednoducho som hľadal a hľadám iné spôsoby ako stretnúť Boha.


Aké má podľa teba miesto manželka pri rozvoji mužskej spirituality svojho manžela?

Veľmi veľké! Pre mňa osobne už len v tom, že ma akceptuje a podporuje v tých projektoch, ktoré robím. Je to z jej strany veľká obeta a zvlášť teraz, keď máme dcérku. Okrem toho je manželka pre mňa vždy tou najlepšou spätnou väzbou a ja som jej vďačný za jej úplnú úprimnosť ku mne. Takto mi dáva priestor na rast a zároveň mi vie nejaký ten rastúci hrebienok pekne skosiť.

Hoci sme manželia vyše 5 rokov, tak sa pre mňa neprestáva upravovať, pekne obliekať (hoci to od nej nevyžadujem), stará sa o našu dcérku, duchovne sa buduje a celkovo tá jej ženskosť je pre mňa motivujúca, aby som aj ja na sebe pracoval a robil ju šťastnou. Motivuje ma, aby som ju aj s našu dcérkou viedol viac ku Kristovi, a preto som aj ja sám motivovaný rásť v mužskej spiritualite tak, aby som potom bol celkovo lepším mužom, manželom a otcom.
 

Mnohí, aj veriaci, muži sa utiekajú k rôznym veciam, len aby nemuseli byť doma a riešiť deti a domácnosť.


Z hľadiska identity a spirituality muža, čo by si mala všímať žena pri výbere svojho budúceho manžela?

V dnešnej dobe je niekedy veľmi náročné mať vzťah a hlavne v kresťanských kruhoch… Každý má vysoké nároky a vysoké očakávania. Ženy túžia, aby muž viedol chvály a vedel Bibliu pomaly odzadu. Chlapi snívajú, aby žena pred nimi v živote nemala žiadneho chalana, aby bola krásna aj bez make-upu atď. Je prirodzené, že každý chceme mať pri sebe dokonalého človeka avšak mne v tomto osobne pomohla modlitba.

Keď som Lenku prvýkrát stretol, nebol som hlboko veriaci. Modlil som sa k Bohu, aby mi dal silu a vytrvalosť získať si jej srdce. Keď sme boli ešte len priatelia a videl som, akých svalnatých fešných junákov má za kamarátov a ako si s nimi rozumie, tak ma išlo vždy roztrhať. V hlave som sa porovnával a myslel si, že na tých mužov nemám. Vzápätí som si ale hneď povedal: „Bože, pomôž mi vytrvať".

Dôležité je, je aby žena svojho budúceho manžela poznala a vedela aký je, keď je s partiou alebo keď je sám. Aký je, keď je hladný /nervózny /unavený. Mala by poznať jeho priority, všímať si ako sa správa ku svojej matke alebo sestre, aký má vzťah s otcom, ale aj s Bohom. Aký používa slovník pred ňou a pred inými ľuďmi. Hlavne je dôležité, aby cez obdobie zamilovanosti neurobila z lásky k nemu čokoľvek, čo by mohla časom ľutovať.
 

Napadá mi jeden známy citát: „Chlapcami sa rodíme, mužmi sa stávame“. Kedy si si uvedomil, že si sa stal mužom, resp. čo je podľa teba tou deliacou líniou, keď sa chlapec stáva mužom?

Nebolo to nejakým "wow" efektom. Ide skôr o to, že som zmenil postupne svoj život, postoje, názory… Začal som vnímať túžbu po rodine, starať sa o ňu a túžil som si budovať aj duchovnú a osobnostnú stránku. Uvedomil som si váhu svojich slov a aj následky svojich činov. Prestal som robiť veci, ktoré ma vzďaľovali od Boha alebo ktorými som strácal čas. Začal som rozumnejšie hospodáriť s peniazmi. Začal som sa stretávať s mužmi staršími ako ja, ktorí ma duchovne a osobnostne budovali a stále budujú. Teraz vnímam zodpovednosť za mnohé veci úplne inak, ako keď som bol mladý chalan.
 

Začal som vnímať túžbu po rodine, starať sa o ňu a túžil som si budovať aj duchovnú a osobnostnú stránku.


Si spoluzakladateľ a spoluorganizátor projektu Chlapské víkendovky. Čo vás priviedlo k založeniu tohto projektu? 

Na jednom kresťanskom stretku sme sa pokúšali vytvoriť spoločenstvo a pravidelne sme volali našich priateľov, aby sa ho zúčastnili. A na jedno takéto stretnutie prišiel aj Pali Meliš a Jožko Matuščin. Keď sme my, chlapi, ostali na chvíľku sami, za ten krátky čas sme stihli prebrať veci ako čistota vo vzťahu, financie, práca, vzťahy… Po týchto debatách sme sa zhodli, že nám všetkým dobre padol takýto chlapský čas. Pali teda navrhol, že už dlhšiu dobu má túžbu robiť víkendovky pre mužov.

Dostali sme odporučenie na otca Juraja Sedláčka, ktorý sa tiež venuje mužskej identite. Zavolali sme mu, stretli sme sa a on súhlasil, že nám pomôže. Naša celková vízia ho oslovila a po prvej víkendovke s nami ostal a je takou duchovnou autoritou tohto projektu. Dokopy je nás dnes 7 chalanov a štyria sa k nám jednotlivo po víkendovkách pridali a dnes sú stálymi členmi, a to Daniel Gladiš, Jozef Hriadel, Ondrej Moravčík a Jarko Spodniak.
 


Víziou projektu je mať na Slovensku charakterných mužov, obetavých otcov a mužov, ktorí majú vybudovaný vzťah s Kristom. Je možné po víkendovom stretnutí dosiahnuť túto víziu alebo je to dlhodobý proces?

Ide o dlhodobý proces. Naše víkendovky sú takým štartérom do tohto procesu. Chceme im na základe troch mužských pilierov - modlitba, práca a vzor, ukázať, že v tom, čo prežívajú, nie sú sami. Chceme im pomôcť duchovne aj osobnostne rásť. Mávame prednášky a rozprávame sa o mnohých témach, pracujeme fyzicky a celkovo vo všetkých častiach programu sa snažíme ísť viac do hĺbky a zameriavať ich na Krista (pretože on je najlepším vzorom pre muža), aby vedeli, že vo všetkom čo prežívajú je on s nimi. Každý chlap si odnáša po víkendovke nové zistenia, myšlienky, rady a tipy ako ďalej... To, čo musí urobiť sám, je rozhodnutie v tom pokračovať a chcieť napredovať.
 

Často sa môžeme pristihnúť pri porovnávaní s generáciou našich otcov či dedov. Ty si mužom, manželom a otcom, ktorý žije v 21. storočí. Čo by si odkázal dnešným mužom?

Odkázal by som, aby boli sami sebou a hlavne aby boli odvážni. To, čo oddeľuje častokrát muža od chlapca je rozumná odvaha. Nebojte sa prijať zodpovednosť. Nebojte sa milovať a ukázať svojej polovičke, že si ju vážite, ctíte a ľúbite. Nehrajte sa na niekoho, kto nie ste. Buďte mužmi, akými ste vždy chceli byť. Buďte mužmi, ktorí sú múdri, silní, ktorí chcú byť duchovní vodcovia a ktorí túžia robiť Bohu radosť. Musíme byť naplnený Božou víziou, ktorá sa chce rozdávať, slúžiť druhým. A najlepšie je začať už dnes.
 

Vnímam, že je veľmi dôležité, aby otec bol doma s rodinou a hlavne duchovne prítomný!

 

Prednedávnom sa mi dostala do rúk kniha Mužský strach od otca Juraja Sedláčka. Čo ťa najviac oslovilo pri jej čítaní? Odporučil by si ju prečítať aj ženám? 

Nielen Mužský strach, ale napríklad aj Otcovské rany je veľmi kvalitná a silná kniha. Z oboch kníh (a to nie sú jeho jediné knihy) som veľakrát čerpal a ich obsah je veľmi prínosný ako pre muža, tak i pre ženu. Nájdu si v nich niečo slobodní, zosobášení, rodičia aj rozvedení.  Tie vzácne poznatky, ktoré sú tam, majú takú veľkú hodnotu, lebo ich čerpá a zbiera roky a roky vlastnými skúsenosťami.

Ďakujem mu za to, že je aj v tíme Chlapských víkendoviek a modlím sa za neho, aby aj naďalej pokračoval v tejto práci, lebo dobrý strom rodí dobre ovocie. Taktiež sa modlím aj za Vás všetkých, čo čítate tieto riadky, aby ste mali túžbu byť bližšie k Nášmu Nebeskému Otcovi. 

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!