Prvým zlomovým momentom od chvíle, keď som prijal kresťanskú vieru za svoju (14. 2. 2014), bola prednáška jedného kňaza na tému ‚‚Identita muža‘‘ zhruba v máji 2014. Vtedy som sa začal zaujímať o akúsi mužskú spiritualitu a celkovo pohľad na vieru z takého mužského hľadiska. Teraz vidím, ako som bol v tom čase ešte rozhádzaný, hoci som si to neuvedomoval. Svoju vnútornú neistotu som si určitým spôsobom kompenzoval vonkajšími prejavmi, aby som sa cítil dospelejšie alebo mužnejšie. Napríklad som pri sebe nosil jeden alebo viacero nožov, snažil som sa pred druhými pôsobiť pevne a neochvejne. Úprimne, dlhý čas som si myslel, že zvládnem čokoľvek, uveril som svojim klamstvám o sebe a prepadol pýche. Začal som si namýšľať, že veci, ktoré v mojom živote konal Boh, pochádzajú z mojich síl. Nemal som zlé úmysly, to nie. Ale do mnohých vecí som sa pustil bezhlavo a s pýchou, čo malo za následok, že som bol ako neriadená strela, čo ničí všetko na jej ceste; a že toho bolo dosť.
Koncom roka 2015 som spoznal jednu osobu, v ktorej živote som spôsobil veľa bolesti. Ale ako plynul čas, práve skrze túto osobu (a priateľa, ktorý ma v tom čase duchovne viedol a keď bolo treba, vedel ma aj kvalitne ‚‚kopnúť do zadku‘‘) som sa naučil, že niekedy je lepšie voliť slová opatrne alebo radšej mlčať a povedať veci v inom čase a vhodnejšej situácii, ako keď mi práve napadnú. Zrazu som videl svoje chyby a činy z pýchy, ktoré som robil. Aj na túto stránku som sa kedysi snažil dostať jeden článok, ktorý bol neskutočne zlý. Snažil som sa písať o veciach, o ktorých nemám tušenia, a namýšľal som si, aký je ten článok dobrý. Po čase som ho radšej zmazal.
Postupne som si začal uvedomovať svoje chyby a spôsob, ako na nich pracovať. Chcelo to veľkú dávku sebazaprenia a šlo to veľmi pomaly a ťažko. Moji blízki by vedeli rozprávať o mojich chybách a blbostiach, ktoré som spravil zo svojej arogantnej a horúcej hlavy. Prišiel čas, keď som skrátka prestal nosiť nože, čo bol asi najočividnejší prejav môjho ústupu od nosenia mužnej masky. Predtým som sa tváril ako muž, a teraz som upadol do pochybnosti, či som vôbec mužom. Prejavilo sa zviazanie sľubom, ktorý som dal bez uváženia. Nemohol som sa modliť a bojovať proti Nepriateľovi. A on prišiel a vysmieval sa mi. Ničil mi život, bránil v spánku, trápil ma mnohými spôsobmi. Zlom prišiel na jednom festivale, kde sa za mňa modlili dvaja chlapi a pomohli mi zlomiť toto zviazanie, hoci si to vyžiadalo veľa boja.
Po všetkom, čo som si zažil a čím som si prešiel, prišlo určité vyrovnanie. Ako som spomenul na začiatku, nie som človek, aký by som chcel a mal byť. Stále som hriešnik, ktorý hreší znovu a znovu. Avšak tiež som mužom, ktorý kráča k Bohu. Som Jeho. Som Jeho bojovník, ktorý hľadá Jeho vôľu. Viem, že som na zemi nie aby som zapaľoval, ale aby som prehlboval a rozširoval vieru. Tiež viem, že moja viera je bojom; vojnu síce za nás vyhral Ježiš Kristus na kríži, ale jednotlivé bitky stále prebiehajú a musia byť vyhraté, pretože hoci je už porazený, aj tak diabol naďalej obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Nenechá uniknúť jedinú dušu, na ktorú bude mať dosah, pokiaľ mu ju nevytrhneme zo zovretia. Preto musíme bojovať na kolenách vo vytrvalých modlitbách, ale aj v situáciách bežného života zachovávať Božiu vôľu. Predsa len sme svetlom sveta a soľou zeme. Pokiaľ to nebudeme robiť, tak na čo tu teda sme?
Aby som to zhrnul: Spravil som vo svojom živote mnoho chýb, pred ale aj po tom, ako som sa obrátil a prijal vieru za svoju. Avšak vďaka milostiam a ľudom, ktorí pri mne stáli a stoja, som dnes lepším človekom ako predtým. Minimálne vyrovnanejším a napriek svojim výkyvom aj stabilnejším vo vzťahu k druhým a vo viere. Stálo to veľa bolesti a trápenia, ale prinieslo to svoje ovocie; a ja dnes trochu viac viem, kým som a čo má Boh so mnou v pláne. Sú dve veci, o ktorých som sa absolútne presvedčil, kým som dospel k tomuto názoru. Najlepším sprievodcom v živote je Boh, a najlepšie na naše otázky v živote s Bohom odpovie len on sám - ale často až časom. Treba si udržiavať srdce čisté a pripravené a netreba sa nikam ponáhľať. Boh si dá záležať na tom, aby sme boli na naše skúšky náležite pripravení; a zvyšok je už na nás. Som vojakom v Božej armáde. Príliš dlho som sa skrýval za rôznymi maskami. Snažil som sa ním byť až príliš, alebo vôbec. Je čas priznať si v pravde, kým som; a tak môcť slúžiť druhým.
