Každý z nás pozná ten pocit zamilovania, kedy je všetko krásne, ľahké, veselé. Vidíme iba milovanú osobu a s pocitom, že sme ňou milovaní, sa nám existuje ľahšie. Vyhľadávame jej prítomnosť a spoločnosť vždy, keď je to možné, jednoducho, je nám s ňou dobre.
Láska má ale veľa podôb. Mať niekoho rád a cítiť sa s ním dobre je super, je to ako korenie nášho života, ktoré mu dodáva krásu. Ale jednou z charakteristík, ktoré apoštol Pavol dáva láske, je „dobrotivá“. Čo to znamená?
Milovať niekoho je skvelé, ale ak to zostane iba pri tom, že „je mi s tebou dobre“, ešte ťažko hovoriť o láske na život a na smrť. Láska je dobrotivá, a teda nachádza svoje vyjadrenie v konkrétnych skutkoch. Je to niečo ako keď Ježiš hovorí: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane, ak nerobíte, čo hovorím?“ (Lk 6,46). Povedať žene, že ju milujem, je veľmi dôležité. Ony to potrebujú počuť veľmi často, hoci nám mužom sa to ťažko vyjadruje. Ale iba jej to hovoriť a neurobiť pre ňu nič by asi nebolo veľmi presvedčivé.
Myslím, že tu veľkú úlohu zohráva aj samotná slušnosť či gentlemanstvo. Jedným z krásnych prejavov muža voči žene je ústretovosť, slušnosť, pozornosť, jednoducho, byť jej princom. Otvoriť jej dvere, zobrať tašku, naliať vodu či odsunúť stoličku... Veci, ktoré poznáme takmer už len z filmov, a predsa také dôležité. Je to reč lásky, ktorú každá žena dokáže veľmi dobre čítať.
O tých prejavoch lásky to samozrejme platí aj opačne, len muži ich potrebujú mať v inej podobe. Mužské ego potrebuje namiesto „milujem ťa“ počúvať slová ako: „si skvelý“, „si úžasný“, „ty si môj hrdina“, „blahoželám“ atď. Muž sa potrebuje cítiť ako hrdina, ochranca, potrebuje vnímať, že je pre svoju milovanú potrebný a dôležitý.
Takéto a podobné veci platia pre všetky vzťahy. Dobrotivosť je nádhernou vlastnosťou lásky. Môže mať podobu starostlivosti otca či matky o dieťa, obety, obdarovania, milého slova, nezištného poslúženia ľuďom doma či na ulici, vypočutia alebo vhodnej rady. Tým všetkým môžeme bez slov povedať: „Mám ťa rád, si pre mňa dôležitý.“
Možno sa nám naskytne myšlienka, že by sme chceli urobiť v živote veľké veci, hrdinské skutky, obdivuhodné diela lásky a pomoci druhým. Určite, treba sa o to snažiť, ale ony samy neprichádzajú každý deň. Tým pádom by sme ostatné dni premárnili, ak by sme sa zamerali iba na niečo veľké. Svätá Matka Tereza poukazovala na to, že nie je až také dôležité robiť veľké veci, ale robiť malé veci s veľkou láskou. A to je výzva pre každého jedného z nás. Tých malých vecí je plný každý náš deň.
Dajme našej láske konkrétnu podobu v reálnych skutkoch záujmu o druhého človeka. Ak vyjdeme z toho, že prežívanie lásky je iba pocit blaha pri milovanom človeku a urobíme krok ku konkrétnym prejavom lásky k ľuďom, čo sú okolo nás, určite veľmi podrastieme aj v láske k Bohu. Prežívame obdobie Adventu. Skúsme teda urobiť konkrétne skutky lásky, ktorá je dobrotivá, ale nielen voči milovaným osobám, ale aj voči tým, ktorých vôbec nepoznáme. Možno si kúpime od ľudí bez domova časopis Nota Bene, možno prispejeme na charitu, možno pomôžeme starej pani s ťažkou taškou alebo niekomu s plnými rukami otvoríme dvere do supermarketu. Možností je veľa. Ak budeme takto žiť, určite budeme stále viac poznávať krásu života. Lebo naplnením Zákona je láska. A tá je dobrotivá.
Predchádzajúca časť: Láska je trpezlivá
Nasledujúca časť: Láska nezávidí
