​O dôležitosti pozorovania

„Ako sa správaš k svojej rodine, tak sa budeš správať k svojmu budúcemu manželovi. Ako sa správa muž k svojej rodine, k svojim najbližším, tak sa bude správať k svojej budúcej manželke.“​

​O dôležitosti pozorovania
Foto: © pexels.com

Minulý večer som mala rozhovor s mamou a jej slová mi stále znejú v hlave. 

Je jednoduché byť uchvátený vzťahom (alebo myšlienkou na vzťah), a všetko, čo vidíme, sú len naše vzájomné reakcie  – málokedy si všímame to, ako sa správame k druhým. 

Poďme sa na to pozrieť. Ak sa k nám muž správa dobre, berie nás na pekné rande, zaplavuje nás nežnými slovami a pozornosťou, sme šťastné. Dokonca, ak si aj všimneme, jeho zlé správanie k súrodencom, prehliadneme to, lebo si myslíme, že „Ku mne sa predsa takto nikdy správať nebude!“

Ak si tohto muža nakoniec zoberieš, novosť vzťahu tak či tak vyprchá. Všetky tie „motýle“ a skvelé rande zmiznú a zistíš, že sa k tebe správa tak milo (alebo hrubo), ako sa správa ku svojej malej sestre.

Ak si tohto muža nakoniec zoberieš, novosť vzťahu tak či tak vyprchá. Všetky tie „motýle“ a skvelé rande zmiznú a zistíš, že sa k tebe správa tak milo (alebo hrubo), ako sa správa ku svojej malej sestre. Alebo, že si ťa tvoja manželka ctí (alebo nectí) presne tak, ako si ctí svojho otca. 

Je dôležité mať na pamäti, že spôsob správania, aký sme nadobudli vo vzťahoch s ľuďmi, ktorí nám boli najbližší pred manželstvom, si prenesieme do nášho budúceho manželstva. 

Skúsenosť mojej kamarátky toto výborne vykresľuje. Odvtedy, čo som ju stretla na strednej, obdivovala som jej nádherné srdce služobníčky. Je láskavá, starostlivá a vždy ochotne kladie potreby svojich rodičov a súrodencov na prvé miesto. Teraz je už dva roky vydatá a jej srdce služobníčky vyrástlo natoľko, že sa do neho zmestí aj manželova rodina. Keď boli spoločne s manželom  navštíviť jeho rodinu, s radosťou tento čas strávila doučovaním manželových malých bratrancov a starostlivosťou o chorého člena rodiny. Väčšina z nás by sa sťažovala, ak by sme mali takto stráviť prázdniny, ona však nie. Jej manžel našiel v nej poklad.

Ak premýšľaš, že vstúpiš do vzťahu (alebo manželstva), buď rozumný a zváž tieto kroky:
 

1. Staň sa pozorovateľom

Počas stretávania sa s potencionálnym priateľom/priateľkou/manželom/manželkou, buď pozorovateľ. Pýtaj sa sám seba a neprikrášľuj svoje odpovede:

  • ​Správa sa k svojej rodine úctivo?
  • Ako sa správa, keď je so svojou rodinou? 
  • Je milý/á, pomáha, alebo je lenivý/á a drzý/á? 
  • Je jeho/jej rodina jeho/jej prioritou?
  • Je milý/á k novým ľuďom v cirkvi?
  • Má úprimný záujem o druhých, alebo je zahľadený/á do seba?


2. Nájdi si čas na premýšľanie a modlitbu

Premysli si všetko, čo máš možnosť vidieť na svojom partnerovi. Teš sa z pozitívnych (charakterových) vlastností a dôkladne zváž tie negatívne. Pýtaj sa:

  • ​Dokážem žiť s partnerovou povahou, keď vidím ako sa správa k iným ľuďom?
  • Chcem, aby sa ku mne takto správal?
  • Chcel/a by som si vziať človeka s touto povahou? 
  • Je jeho/jej povaha zlučiteľná s mojimi silnými a slabými stránkami?

Ak si objavil jeho slabosti, pýtaj sa:

  • ​Mám milosť vyrovnať sa s nimi? ​

Predlož výsledky svojho pozorovania Pánovi a modli sa za dar rozlišovnia.


3. Pozri sa do zrkadla

To najlepšie nakoniec: Otestuj svoj vlastný charakter. Ježiš povedal,
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: “Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka” - a ty máš v oku brvno?! (Mt 7, 3-4)

Tak ako je dôležité skúmať svojho budúceho partnera/partnerku, je rovnako dôležité skúmať seba samého, aby sme videli svoje „brvná.“ Môžeme mať problémových blízkych alebo priateľov, a myslieť si, že máme právo byť netrpezliví. Avšak, zamyslel si sa niekedy nad tým, že Boh možno poslal do tvojho života túto osobu, aby vytvaroval  tvoj charakter?

Tu je zopár otázok, ktoré by si si mal/a položiť pri sebapozorovaní: 

  • ​Správam sa k svojim najbližším (rodičom, súrodencom, spolubývajúcim alebo priateľom) láskavo?
  • Som darca alebo ten, kto berie? 
  • Dávam svojim najbližším, alebo vždy iba beriem? 
  • Odpovedám milo, alebo podráždene? 
  • Snažím sa vždy pomáhať druhým, alebo pomáham druhým iba vtedy, keď mi to vyhovuje? 
  • Som trpezlivý?
  • Som ten, kto kritizuje, alebo ten, kto povzbudzuje?
  • Som lojálny? 
  • Používam vľúdne slová? 

Viem, že nie je jednoduché zodpovedať tieto otázky, ale je to prínosné. Ani nepotrebujeme čakať na to, aby sme vstúpili do vzťahu. Je jednoduché sa stať ľahostajným, alebo si povedať: „Tieto otázky si položím až vtedy, keď spoznám toho/tú pravého/ú.”
Ale prečo čakať? Rozhodne to bude veľké požehnanie pre naše okolie, ak svoj charakter zmeníme už teraz. Charakter, ktorý v nás Boh rozvíja počas času, keď sme single, je základom pre naše budúce vzťahy.

Pridáš sa ku mne s prosbou k Pánovi, aby nás každý deň pretváral na Svoj obraz? Jedného dňa v správnom čase môže vybudovať nádherné manželstvo na základe našich charakterov.

Autor: Felicia Alvarez

Preklad: Mária Čičková  

Zdroj: http://www.startmarriageright.com/2013/05/the-impo...

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!