Otázka:
Viem, že v sedemnástich ešte nemám toľko životných skúseností a taktiež nemôžem očakávať, že každý vzťah vydrží navždy, ale naozaj verím v úprimnú obetavú lásku a vnímam vzťahy veľmi seriózne, nielen ako dočasnú zábavku, lebo sa mi niekto páči. Tiež verím, že Boh môže konať v mojom živote bez ohľadu na môj vek, pokiaľ mám úprimnú vôľu s ním kráčať.
Moju otázku rozdelím na dve časti, či môže byť návrat k expartnerovi Božia vôľa a môže to viesť k silnejšiemu vzťahu a či nám Boh posiela do života ľudí, s ktorými nás chce v partnerskom vzťahu.
So svojím priateľom som bola 7 mesiacov vo vzťahu (viem, že to nie je veľa), ale poznali sme sa už dlhšie ako kamaráti. Nemali sme ani cieľ skončiť ako pár, tá láska prišla nečakane, pomáhala som mu s jednou vecou, mali sme rôzne rozhovory o celkom hlbokých témach a zaľúbili sme sa práve skrze tieto názory, že obaja sme mali taký vyspelý pohľad na svet, rozumeli sme si a začali sme si vážiť jeden druhého. Prvý sa zaľúbil on, ja som chcela byť opatrnejšia, aby sme si zbytočne neublížili, a veľa som sa modlila. Aby ho Boh poslal preč, ak nemáme byť spolu, aby tá láska nepokračovala, ak nemá, aby ma viedol. Ale namiesto toho, aby mi ukázal dôvody, prečo s ním nebyť alebo ho „odstránil“, sa naše spojenie ešte prehĺbilo a zaľúbila som sa aj ja. Mali sme krásny vzťah, úprimne sme sa ľúbili a viem, že sme to obaja mysleli seriózne. Neklamali sme si, radi sme spolu trávili čas, snažili sme sa posúvať spolu ďalej, pomáhať si...
Po pol roku však prišlo niečo pre mňa nečakané. Povedal, že pomaly akoby stráca tie city, že to môže byť aj tým, že je na intráku a môžeme byť spolu len 1–2× za týždeň, ale taktiež tým, že som bola naňho niekedy moc prísna, veľmi som sa snažila, aby bolo všetko v pohode, a pri veciach, ktoré ani neboli problémom, som robila celkom „drámu“. Potom sa bál pri mne uvoľniť, snažil sa menej prejavovať nadšenie, lebo si myslel, že potrebujem, aby bol furt seriózny a tak. Viem, že náš vzťah bol celkom hlboký a vyspelý na náš vek, preto mi príde zvláštne, že to takto skončilo, a mrzí ma moja rola v tom, taktiež ma mrzí, ak som mu ubližovala. O tri týždne sme sa rozišli, nie preto, že by sme sa nenávideli alebo mali problémy medzi sebou, len už to nevyzeralo ako vzťah, skôr ako kamarátstvo. Nerozišli sme sa v zlom, máme spoločných kamarátov, s ktorými trávime čas, na tréningoch sa stretávame a sme v pohode, povedal, že je tu stále pre mňa, keby niečo, že mu stále na mne záleží a chce mi pomáhať.
Mne to celkom otvorilo oči, keďže teraz vidím, aké chyby som robila. Namiesto toho, aby som sa obracala s problémami na Boha, som ako prvé išla za ním. Urobila som si z neho „idola“, začala som sa menej modliť a úzkostne som sa naviazala. Vidím aj to, ako som mu niekedy omylom ublížila alebo sa správala, akoby mi vadil, aj keď to nie je pravda. Snažím sa zamerať na seba a na svoj vzťah s Bohom, aby vzťah nebol moja jediná istota.
Mám však vnútorný silný „pocit“, že náš príbeh sa ešte neskončil. Že možno len Boh videl, ako som si svojím zlým nastavením ubližovala, snaží sa mi ukázať, že v živote mi stačí len On, ukázať, na akých veciach mám pracovať, zlepšiť sa a uzdraviť. A že keď nadíde čas, spojí nás zasa dohromady, v silnejšej láske.
Neviem, či si to len domýšľam, alebo sa ma Boh vážne snaží takto viesť. Taktiež viem, že môj bývalý priateľ má slobodnú vôľu, ale snažím sa zaňho modliť, aby sa uzdravil tam, kde treba, priblížil k Bohu a bol šťastný.
Ešte chcem povedať, že on sám povedal, že možno sa raz k sebe vrátime a ten vzťah by vedel byť ešte lepší ako na začiatku, ale že mi nechce dávať falošné nádeje.
Čoraz viac si uvedomujem, ako veľa pre mňa znamená a že ho veľmi milujem, chcem, aby bol šťastný, a viem, že ak bude šťastný bezo mňa, musím to rešpektovať, ale veľa sa modlím a neopúšťa ma viera, že možno sa k sebe vrátime v pevnejšom vzťahu, ešte bližšie k Božej vôli. Taktiež sa snažím naučiť nájsť svoju identitu v Kristovi a nie v ľuďoch či veciach, aby som vedela milovať zdravšie.
Moja otázka je, ako funguje Božia vôľa v takýchto prípadoch? Vyberá nám on partnerov? Môže naozaj konať tak, ako si ja myslím, že je to v našom prípade? Alebo je to len celé na mojom a partnerovom rozhodnutí? A môže byť rozchod naozaj „od Boha“, aby nás uzdravil tam, kde treba, alebo si len robím falošné nádeje? A riadi vôbec Boh vzťahy, alebo to je celé na ľuďoch? A akú rolu v tomto majú moje modlitby? Modlím sa za seba, za neho a za náš vzťah. Ďakujem (Anna 17 r.)
Odpoveď psychologičky Mgr. Michaly Bielekovej:
Môže byť rozchod od Boha?
Niekedy Boh dovolí, aby sme prišli o niečo, čo sme veľmi chceli, a aj cez takúto skúsenosť nás môže niečo naučiť. Neznamená to však, že každý rozchod je „Boží zásah“ alebo že Boh konkrétne zariadil, aby sa dvaja ľudia rozišli. Nemusíme za každým rozchodom hľadať skrytý duchovný plán. Môže ísť jednoducho o prirodzený vývoj vzťahu – od zamilovanosti až po rozhodovanie, či v ňom chceme pokračovať. Vo vzťahu si slobodne vyberáme, či chceme pokračovať, a najmä obdobie spoznávania a chodenia má aj za cieľ zistiť, či spolu chceme vzťah ďalej budovať.Výsledkom tohto spoznávania preto môže byť aj rozhodnutie nepokračovať – napríklad keď sa vytratia city, výrazne sa rozchádzajú hodnoty a predstavy o budúcnosti alebo sa opakovane nedarí riešiť problémy. Rozchod tak môže byť prirodzeným a zodpovedným vyústením vzťahu, aj keď sa dvaja ľudia stále majú radi.
V tvojom prípade máš navyše konkrétne vysvetlenie: on začal strácať romantické city a vo vzťahu sa necítil úplne slobodne byť sám sebou. To treba brať vážne. Rozchod však neznamená, že Boh vo vašom príbehu nekonal. Mohol použiť aj tento vzťah a rozchod na tvoje dozrievanie. Sama vidíš, že si sa na priateľa začala príliš upínať a očakávala si od neho istotu, ktorú potrebuješ hľadať predovšetkým v Bohu. Ak ťa táto skúsenosť priviedla k väčšej slobode, pravdivejšiemu pohľadu na seba a hlbšiemu vzťahu s Bohom, aj to môže byť spôsob, akým Boh koná v tvojom živote.
Vyberá nám Boh partnera?
Kresťanská viera neučí romantickú predstavu, že niekde existuje iba jeden človek, ktorého ti Boh „určil“, a ak ho nenájdeš, pokazíš si celý život. Boh nás vedie, ale zároveň nám dal slobodnú vôľu, rozum a schopnosť rozhodovať sa. Preto môže existovať viac ľudí, s ktorými by sme mohli vytvoriť dobrý a stabilný vzťah. Nie je našou úlohou uhádnuť jedného „správneho“ človeka, ale slobodne a zodpovedne sa rozhodovať, s kým chceme svoj život zdieľať.
Kresťania by radi jednoznačne vedeli: „Je toto človek, ktorého mi poslal Boh?“ Ak chceme rozlíšiť, či je pre nás ten pravý, je užitočné pozrieť sa na to, aký tento vzťah vlastne je:
• Je tento vzťah založený na pravde, úcte a slobode?
• Pomáhame si navzájom rásť v dobrom?
• Vieme spolu komunikovať aj o nepríjemných veciach?
• Dokážeme rešpektovať hranice toho druhého?
• Vedie ma tento vzťah k väčšej láske, alebo skôr k strachu, kontrole a závislosti?
• Rozhodujeme sa pre seba slobodne, alebo preto, že sa bojíme byť sami?
A keďže máte obaja 17 rokov, je úplne v poriadku, že ešte s istotou neviete, či je toto človek, s ktorým zostarnete. Brať vzťah seriózne neznamená vedieť jeho výsledok. Znamená to správať sa k druhému človeku s úctou, pravdivosťou a zodpovednosťou.
A čo tvoj pocit, že váš príbeh ešte neskončil?
Možno máš taký pocit a v kútiku duše dúfaš, že sa raz vrátite k sebe. To je v poriadku. „Možno“ však neznamená „isto“ a dnes ešte nemôžeš vedieť, ako sa váš príbeh skončí. Preto by som ti odporúčala nesnažiť sa z tohto pocitu urobiť Božie zasľúbenie. To, že ste sa rozišli, samo osebe neznamená ani „Boh nás rozdelil“, ani „Boh nás skúša, aby nás neskôr spojil“. Silný pocit, okolnosť či nádej automaticky neznamenajú, že konkrétne poznáš Boží plán. Nemusíš preto sledovať každý jeho pohľad, správu, stretnutie alebo vetu a hľadať v tom „znamenie“. Aj jeho veta, že možno sa raz vrátite, je iba možnosť, nie prísľub. Je dobré, že ti nechce dávať falošné nádeje.
Radšej ži svoj život tu a teraz. Môžeš dúfať, že sa vaše cesty raz opäť spoja, ale zároveň zostať slobodná prijať aj inú možnosť. Môžeš sa za vás modliť a pritom povedať: „Bože, odovzdávam ti našu budúcnosť. Ak spolu už nebudeme, aj vtedy ti budem patriť a môj život bude mať zmysel.“ Práve v takejto dôvere sa môžeš postupne učiť rozlišovať medzi tým, čo si želáš, a tým, čo skutočne vieš.
Čo môžeš robiť teraz?
1. Daj mu slobodu.
Neznamená to zabudnúť naňho, ale ani žiť v režime „musím sa zmeniť, aby sa ku mne raz vrátil“. Rešpektuj, že momentálne je tvoj bývalý priateľ. Neanalyzuj každý kontakt či gesto a nesnaž sa udržiavať nádej pri živote. To, čo sa stalo, nemusíš ľutovať ani sa toho držať za každú cenu. Môžeš sa rozhodnúť byť vďačná za to, čo ti tento vzťah dal, poučiť sa z toho, čo nebolo dobré, a slobodne pokračovať ďalej. Ak sa vaše cesty niekedy opäť spoja, nebudeš to musieť zariadiť ty.
2. Pracuj na sebe a opieraj sa o Boha.
Rozvíjaj svoje talenty aj nové vzťahy. Pracuj na sebe preto, aby si bola slobodnejšia a zdravšia vo vzťahoch – bez ohľadu na to, s kým raz budeš. Ak príde strach alebo neistota, nemusíš ju hneď riešiť s ním. Zastav sa a skús najprv pomenovať, čoho sa vlastne bojíš. Tak sa môžeš učiť pracovať so svojou úzkosťou a pripútanosťou a hľadať svoju istotu v Bohu.
3. Modli sa za neho, ale odovzdaj ho Bohu.
Môžeš sa modliť: „Bože, požehnaj ho a veď ho v živote – bez ohľadu na to, či bude so mnou.“ Takáto modlitba necháva priestor Bohu aj jeho slobode. Tvojou úlohou teraz nie je úzkostlivo rozlúštiť Boží plán s vaším vzťahom. Tvojou úlohou je byť verná Bohu v tom, čo už dnes vieš:** milovať bez vlastnenia, dúfať bez nároku a dôverovať bez potreby poznať výsledok.**
Anka, možno dnes ešte nevieš, kam ťa tento príbeh povedie. A nemusíš to vedieť. Skús Bohu odovzdať nielen svoju túžbu, ale aj predstavu o vzťahu. Boh ťa vedie aj v neistote – a tvoja budúcnosť nestojí na tom, či sa k tebe vráti jeden konkrétny človek. Prajem ti, aby si v tomto období postupne nachádzala pokoj, radosť a slobodu.
Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
