Manželstvo za zatvorenými dverami

Manželstvo bolo ustanovené v raji a autorom tohto úžasného projektu je Boh: „A Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“. (Gn 1, 27-28). Vieme, že stvorenie Evy bolo odpoveďou na samotu a túžbu Adama a vôbec prvé slová, ktoré sú zaznamenané v Biblii, je vyjadrenie úžasu nad krásou ženy ako daru nebeského Otca. Vtedy človek zvolal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; …” (Gn 2, 23)

Manželstvo za zatvorenými dverami
Foto: © pexels.com

   Sv. Ján Pavol II., ktorý sa téme manželstva venoval vo svojich katechézach vydaných na Slovensku súborne v knihe: Ako muža a ženu ich stvoril, objavuje nový úžasný pohľad na manželskú lásku. „Sloboda daru“ v základoch snubného významu tela. Človek je vo viditeľnom svete jediným tvorom, ktorého chcel Boh „pre neho samého’’, a tento človek nemôže nájsť a pochopiť seba samého inak ako prostredníctvom nezištného sebadarovania. Pôvodným Božím zámerom je božská láskaagapé, láska ktorá sa daruje.

   Analógia darovania sa Ježiša za Cirkev a darovania sa manželov sebe navzájom je tajomstvom, ktoré sv. Pavol vyjadril takto: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu...” (Ef 5, 25). No myslím, že je to veľká výzva pre každého muža. Z praxe však vieme, že sa častejšie cituje časť o poslušnosti ženy.

Manželstvo ako sviatosť

   Sviatosť chápeme ako znak, ktorý účinne prenáša do viditeľného sveta neviditeľné tajomstvo od vekov ukryté v Bohu (sv. Ján Pavol II.). Milosť, ktorá plynie z tejto sviatosti, je Božím sebadarovaním pre nás. V spolupráci s touto milosťou manželia prijímajú nadprirodzenú milosť. Som presvedčená, že budem hovoriť za mnohých, že je to naozaj veľmi náročné a bez Božej milosti nemožné. (U nás bolo len prvých tridsať spoločných rokov ťažkých).

   Je potrebné povedať, že určite nechýba ponuka pomoci zo strany nášho nebeského Otca. Skôr si myslím, že chyba je v tom, že z tohto zdroja nečerpáme (hovorím z vlastnej skúsenosti).

   O to viac mi teraz dáva zmysel, že prvý zázrak vo svojom verejnom účinkovaní Ježiš urobil na svadbe. Teda aspoň pre mňa je to veľavravné. 

Potrebujeme zázrak Božej Lásky, aby sme vedeli žiť lásku vo vzťahoch, najmä vo vzťahu najvyššej intimity a exkluzivity, akým manželstvo bezpochyby je.

„My milujeme, pretože On prvý miloval nás.“ (1 Jn 4, 19)

   Ako čerpať z tohto nevyčerpateľného bohatstva bezvýhradnej Lásky? Ako sa učiť a nechať vychovávať od Najlepšieho? V prvom rade treba mať ochotné srdce a v pokore priznať, že potrebujeme Jeho pomoc. Dovoliť Mu vstupovať do našich každodenných situácií.

   Ksawery Knotz vo svojej knihe Sex ako ho nepoznáte (odvážny názov na rehoľníka, pozn. autorky) píše o troch oltároch, na ktorých sa buduje duchovnosť manželov. Sú to tieto:

Oltár modlitby  predstavuje spoločnú modlitbu manželov, budovanie vzťahu s Ježišom prostredníctvom osobného vzťahu a rozhovoru s Ním. Pozývanie Ježiša do všetkých životných situácií.

Oltár stola  pri ktorom budujú manželia vzťah prostredníctvom vzájomného rozhovoru pri spoločnom stolovaní.

Oltár obdarovania  pri ktorom manželia budujú svoju lásku vzájomným sebadarovaním.

   Ak sa manželia starajú o tieto tri oltáre, napájajú sa na zdroj nebeského Otca. Manželstvo je nielen dobrý projekt, dar, ale aj tajomstvo. List sv. Pavla Efezanom nás uvádza do tohto tajomstva cez Ježišovu obetu. Sviatosť ako výzva k „životu podľa Ducha“. Osobitosť manželskej lásky vo sviatostnom manželstve je vo vnútornej premene, ktorá je dielom Ducha Svätého a vedie k mystike - tajomstvu, aby sa manželia stali schopnými milovať sa navzájom takou láskou, ako Kristus miluje Cirkev.

   Duch Svätý, dar plynúci zo sviatostného manželstva, pozdvihuje manželov nad seba samých a vťahuje ich do extatického objatia Otca a Syna, pričom ich svojou milosťou robí účastnými na odvekej nikdy nekončiacej trojičnej „cirkulácii“ lásky... „Čože je Duch svätý, ak nie bozk, ktorý si navzájom dávajú Otec a Syn.“ (Carlo Rocchetta, Mystika manželskej intimity)

   Dobrá správa je, že z našej strany stačí ochota, náš slobodný súhlas a túžba plniť tento nádherný zámer nášho láskavého Boha a On v nás urobí ostatné.


Autor: Mgr. Jarmila Kurbelová

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!