Problematika single je prítomná v našej spoločnosti a nevyhýba sa ani kresťanom. Čoraz viac mladých ľudí vstup do manželstva odkladá, prípadne zostávajú single.
Mám pocit, že medzi mladými už nie je ani tak problém promiskuita ako epidémia osamelosti a nezáujmu o sex. Ak existuje masturbácia a pornografia, prečo sa usilovať nájsť si svoju polovičku, keď sa všetko dá vybaviť rýchlo, bezbolestne a bez veľkej námahy? Stačia tri kliky na klávesnici a príjemnosť je dostupná vždy a všade.
Ak je niekto sám so sebou nespokojný, vzťah mu túto spokojnosť určite neprinesie, ale v konečnom dôsledku iba prehĺbi jeho vnútornú mizériu.
Vzťahy bývajú trochu náročnejšie, vyžadujú obetu a ochotu pristúpiť ku kompromisu. A toto dokáže len málokto. Ľudia sú dnes citliví na svoje práva a pohodlie, často chýba étos kultúry a úcty k druhému.
Zlyháva vzájomná komunikácia, vytráca sa trpezlivosť a tak, ak príde prvá (aj nevinná) prekážka vo vzťahu, mnohí sa uchyľujú k tomu, že druhého radšej vymenia akoby mali strácať čas.
Úzkosť zo samoty
Výber partnera potom často pripomína klamlivú honbu za stále dokonalejším človekom. Pôsobí to ako nákup v supermarkete, keď si človek prezerá v regáloch, čo stále lepšie môže nájsť. Lenže človek nie je tovar, ktorý sa dá vyhodiť vtedy, keď prestal fungovať.
Toto môžu byť aspoň niektoré z mnohých príčin komplexného fenoménu singles v našej spoločnosti. Existuje ich podstatne viac. Dokonca by sme mohli povedať, že za každým single človekom by sme našli originálny životný príbeh.
Mnohí z nich by sa radi oženili/vydali. Na jednej strane je pochopiteľné, že človek prežíva akúsi úzkosť zo samoty. Človek bol stvorený pre blízkosť a vzťahy, nie pre to, aby bol sám ako kôl v plote. Človek by rád prišiel domov a to nie medzi neosobné štyri steny, ale tiež aj k partnerovi, ktorý mu ten domov dokáže vytvoriť.
Partner ako náplasť na mizerný život
Na strane druhej, žiaden človek nemôže byť nejakým liekom na samotu. Žiaden človek nemôže byť niekým druhým takto používaný v emocionálnom zmysle, ako nejaká náplasť na mizerný život. Ak je niekto sám so sebou nespokojný, vzťah mu túto spokojnosť určite neprinesie, ale v konečnom dôsledku iba prehĺbi jeho vnútornú mizériu.
Mnohí single ľudia toto žiaľ nechápu alebo nechcú pochopiť a namiesto toho sa uchyľujú k zúfalým činom, len aby si nejakého partnera za každú cenu získali. Naháňajú, vypisujú, vyvolávajú, no deje sa presný opak. Následne sa čudujú, že ich nikto nechce. Nikto totiž nechce byť pre niekoho iba bútľavou vŕbou alebo záchrancom.
...niektorí z nich, ak sú konfrontovaní s tým, že ich správanie je nevhodné, otočia to proti tomu, kto im to s láskou vytkne.
Títo singles často vyžarujú beznádej a zúfalstvo - no kto by takéto človeka chcel do vzťahu? Kto by chcel partnera, ktorý nevie samostatne fungovať, ale funguje skôr ako emocionálny cudzopasník, ktorý sa na niekom iba priživuje?
Ak mám byť úprimný, niektorým sa naozaj nečudujem, že sú single. A niektorí z nich, ak sú konfrontovaní s tým, že ich správanie je nevhodné, otočia to proti tomu, kto im to s láskou vytkne.
Single bez sebareflexie a neschopnosť žiť v prítomnosti
Trochu mi to pripomína členov hviezdnej roty zo známej speváckej šou Slovensko hľadá SuperStar. Sú skalopevne presvedčení, že oni sú tie budúce hviezdy. Keď im však porotcovia (aj tvrdým spôsobom) oznámia verdikt, urazene sa otočia v presvedčení, ako sa mýlia a akí sú oni skvelí.
Podobne tak niektorí single ľudia nemajú elementárnu sebareflexiu a ak aj dostanú od okolia spätnú väzbu, tak ju ignorujú. Tento článok však nie je pre tých, ktorí všetko vedia, ale pre tých, ktorí sa chcú trochu inšpirovať.
Single stav nie je tragédia, ale tým, ktorí to tak berú uniká, že môžu prežívať svoj stav ako duchovne plodné a krásne obdobie.
Rád by som poukázal na to, že single stav nie je tragédia, že pohár sa dá vidieť poloplný a nie poloprázdny. A hlavne na to, že partner má byť prirodzeným dôsledkom už spokojného a radostného života (aj single) a nie prekrytím samoty.
Jednou z častých chýb, do ktorého upadajú single ľudia je neschopnosť žiť v prítomnosti. Single človek často žije buď v minulosti (príliš rieši svoje zranenia a komplexy) alebo v budúcnosti (kedy si už konečne nájdem toho pravého/tú pravú).
Single ľudia často prežívajú strach a až úzkostné obavy z toho, čo bude. Uniká im to, že môžu prežívať aj (prechodný) single stav ako duchovne plodné a krásne obdobie.
Single ako hanba alebo pozvanie od Boha
Môžu prežívať svoje materstvo/otcovstvo sebadarovaním pre spoločenstvo alebo pre dobrovoľnícku službu. Namiesto toho však často riešia čo bude až bude. Byť single teda určite nie je hanba, hanbou by bolo sa neprirodzene a kŕčovito naháňať za potencionálnym partnerom.
Single stav tak môže byť pozvaním od všemohúceho Boha, aby človek žil radosť a lásku bez ohľadu na to, či je pri ňom niekto alebo nie. Boh má pre každého krásny a požehnaný život, no je len na nás ako sa rozhodneme. Môžeme sa rozhodnúť pre naplnený život alebo život v sebaľútosti a smútku.
Existujú mnohé príklady ľudí, ktorí si našli partnera až po tom ako prestali riešiť či sú zadaní alebo nezadaní. Naplnili svoj život láskou k Bohu, zaujímavými záľubami a službou pre druhých. Začali sa mať radi a starať o svoje talenty, ktoré vložil do nich Boh.
Prestali hľadať naplnenie vo vonkajších podnetoch, ale začali čerpať z hĺbky. Nie sú odkázaní na to, že až vtedy sú hodní lásky, keď sú v partnerskom vzťahu. Ich vnútorná radosť a láska im tak prirodzene pritiahla partnera.
Existujú mnohé príklady ľudí, ktorí si našli partnera až po tom ako prestali riešiť či sú zadaní alebo nezadaní.
Počul som kedysi jedno prirovnanie, ktoré je podľa mňa veľmi výstižné. Človek, ktorý sa o seba stará a má sa rád, pripomína krásnu záhradu, do ktorej motýle sami budú radi lietať bez toho, aby ich tá záhrada musela nasilu naháňať. Podobne je to aj so vzťahmi - buduj najprv tú svoju záhradku.
Staraj sa o svoj vzťah k Bohu. Lebo žiaden iný človek nie je prameň lásky. Všetci sme v istom zmysle žobráci, bytostne túžime po Jeho láske, no ak žobreš pri inom človeku, si na nesprávnom mieste. Alebo si naozaj taký naivný (taká naivná), že z toho mizerného života, ktorý možno teraz žiješ sa vo vzťahu s niekým stane zo dňa na deň raj na zemi?
Boh každého jedného z nás povolal k tomu, aby sme žili lásku. Toto je základné povolanie pre človeka obsiahnuté v Ježišových slovách: „Milovať budeš Pána Boha a svojho blížneho ako seba samého.“ (Mt 22, 37-40)
Boh nás pozýva k tomu, aby sme milovali druhých takí, akí sú a nečakali nič za to. Niektorí nezadaní majú iba obrazne povedané nastavenú ruku, ktorá chce iba dostávať. Nie sú ochotní prekročiť svoje limity a ani reálne milovať.
